Najvyšší bod severnej Afriky za jeden deň

Džabal Tubkál, Jebel Toubkal či Mount Toubkal je najvyšší vrch Vysokého Atlasu a taktiež celej severnej Afriky. Nachádza sa v Maroku, 60 km južne od známeho mesta Marakéš. Dosahuje výšku 4 165 m n. m. Ako sa naň dostať? Je to náročné? Oplatí sa to?

Je december a my sa s partiou kamarátov pripravujeme na výlet za teplom do africkej krajiny – Maroko. Túto krajinu sme navštívili už minulý rok a veľmi nás oslovila ochotou domácich, prírodou, surfingom, kultúrou a zážitkami, ktoré ponúka. Minulý rok však v našom itinerári chýbala turistika. Tento rok nezaháľam a hneď navrhujem účastníkom nášho zájazdu výstup na najvyššiu horu Maroka. Väčšina súhlasí, a tak zisťujem info o podmienkach, ktoré aktuálne panujú a ďalšie informácie potrebné na výstup.

Ako sa dostať do Maroka

Dobrou správou je, že do Maroka nepotrebujete Víza, pokiaľ sa v krajine nezdržíte dlhšie, ako 90 dní. Pre vstup do krajiny vám bude stačiť platný cestovný pas. Do Maroka sa najčastejšie lieta z Prahy alebo Viedne. Cestujúci zo západných Čiech môžu rozmýšľať aj nad odletom z Berlína, čo môže výrazne ušetriť cenu letenky v porovnaní s odletom z Prahy. Maroko je dostupné aerolinkami Ryanair, Eurowings alebo Austrian Airlines, v závislosti od odletového a príletového letiska.

Je to tu

Ani sa nenazdáme a sme tu. Prvé dni výletu trávime surfovaním v surferskej dedinke Taghazout, potom sa presúvame na 1 deň do Marakéšu, kde navštívime námestie Jamaa El Fnaazo, známe svojím trhom, ktorý ožíva najmä večer. Ruch mesta, veľa ľudí, milión stánkov, tancujúce kobry, bubnovačky pri ohníku, kontrasty chudoby i bohatstva, bordel, špina, prach, no proste jeden veľký neorganizovaný chaos.

Presun do ticha hôr

O 4:00 na chrbát dávame batohy, na hlavy čelovky a ideme na to.

Po tomto šialenom zážitku, ktorý určite treba v Maroku zažiť, sa presúvame do hôr, do dedinky Imlil. To je náš basecamp pred výstupom na Džabal Toubkál. Táto dedinka sa nachádza priamo pod údolím tohto kopca, cca 1 hodinu od Marakéšu. Z ruchu mesta teda utekáme do pokoja hôr a čerstvého vzduchu. Ubytovanie máme zarezervované dopredu cez booking. Vybrali sme to najlacnejšie, čo bolo, takže spíme za 5 € na noc s neobmedzeným pitím typického marockého čaju. Ubytovanie má nádhernú terasu, domáci pán je veľmi milý a je zároveň guide, ktorý sprevádza na vrchol Toubkalu.


V čase, keď sme do dedinky prišli, bolo celkom chladno (na Afriku), ale veď predsa sme boli v horách a je december, takže nič iné sme nemohli čakať. Izba je trochu chladná, od domáceho pýtame ďalšie deky, aby sme prežili tú krátku noc, ktorá nás pred výstupom čaká.

Treba na výstup sprievodcu?

Od roku 2018, v ktorom boli nájdené telá dvoch severaniek, ktoré boli kruto zavraždené, je povinné mať sprievodcu pri pohybe v národnom parku Toubkal. Aby ste sa však nezľakli, bol to ojedinelí prípad a vrahovia neboli „domáci“, ale príslušníci Islamského štátu a za svoj čin dostali príslušný trest. Guida si môžete rezervovať na internete predom, ale taktiež ho zoženiete na každom rohu priamo v dedinke Imlil. Od kedy sa stal tento incident, z domácich chlapov sa stali guidovia a dedinka teraz žije z turizmu ako nikdy predtým. Vybavenie na zimný výstup, topánky, paličky, oblečenie i všetko potrebné k výstupu sa dá kúpiť či požičať v miestnych obchodíkoch. Nečakajte však najnovšie modely topánok, mačiek či cepínov, nič také tu nenájdete. Ceny nie sú vysoké, vodcu zoženiete aj za 60 € pre skupinku, záleží od počtu dní výstupu. Vybavenie taktiež požičiate za pár eur.

Trvanie výstupu

Väčšina ľudí si výstup rozdelí na 2 či 3 dni. No výstup sa dá stihnúť aj za 1 deň, ak ste skúsenejší turisti s dobrou kondíciou. Celá túra má cca 27 km a celkové prevýšenie na trase je 2 300 výškových metrov. Je však možnosť prespať na horských chatách - Refuge Toubkal Les Mouflons či Refuge du Toubkal. Rezervovať noc je možné dopredu prostredníctvom e-mailu.

Aký bol teda výstup?

Vypínam hlavu a iba prepletám nohami.

Rozhodli sme sa výstup zvládnuť za 1 deň. Každý z nás má skúsenosť s podobnou dĺžkou a s podobným prevýšením za jeden deň, takže vyhodnocujeme našu kondíciu ako dostatočnú. S výškou však má skúsenosť iba 1 z našej skupinky. My ostatní sme výšku 4 000 m n. m. ešte neprekonali. S miernymi obavami teda ideme do toho s tým, že pri najhoršom ostaneme na chate. Večer pred tým chystáme raňajky, aby sme skoro ráno nestrácali čas. Ukladáme sa do postieľok a nastavujeme budík na 3:00. Ráno raňajkujeme a vyrážame. Vyvezieme sa autom ešte kúsok vyššie na parkovisko pri začiatku našej túry. O 4:00 na chrbát dávame batohy, na hlavy čelovky a ideme na to.


Je tma, cesta je však super značená a chodník vychodený. Vypínam hlavu a iba prepletám nohami. Vždy, keď šliapem v noci, akoby hybernujem a cesta mi vždy ubehne rýchlo. Na výhľady sa moc pozerať nemôžeme, tie si užijeme neskôr, takže pekne v tempe šliapeme ostošesť. Ako z doliny stúpame vyššie, dvíha sa vietor. Zima sa i cez vetruvzdorné bundičky dostane pod kožu.


Našťastie sa objaví svetlo chaty a už cítim aj jej teplo. Za necelé 3 hodinky sme teda na chate, rozmrazujeme sa, dávame si čajík, zvyšok raňajok a čokoládku. Oddychujeme tak pol hodinku, nemáme sa kam ponáhľať. Dvoch z nás (z piatich) už začína bolieť hlava. Ja som stále fit a čakám, čo príde. Obliekame na seba všetko, čo máme, je fakt zima a pomaly kráčame ďalej. Chata je vo výške 3 200 m n. m., takže na vrchol je to z chaty ešte takmer 1 000 výškových metrov.


Kúsok nad chatou nás už čaká nádherné divadlo. Východ slnka síce nevidíme priamo, ale farbí všetky kopce okolo nás. Nádhera! Zastavujem, kocháme sa, preciťujeme nádheru okolo nás. Tmavé žulové kopce nasvietené oranžovými lúčmi vychádzajúceho slnka, pohľad na ktorý nikdy nezabudnem.


Doteraz sme nestretli nikoho, ale už pred sebou vidíme ďalšie skupinky, ktoré vyrazili z chaty skoro ráno. K niektorým sa približujeme a neskôr i mnoho z nich predbiehame. Cesta je oveľa strmšia, ako tá na chatu, ale oproti slovenským strmákom stále v pohode. Od chaty sa už vyskytol prvý sneh a čím vyššie sme, tým je snehu viac. Všetko však zvládame v teniskách. Sneh je príjemný a veľmi dobre drží.


O chvíľu pred sebou vidím posledný strmší výšvih a nasleduje už len vrcholový hrebeň. Celú cestu nefučíme len my, ale fučí i vietor. Stále sa mi dobre kráča, tak idem pekne krok za krokom. Pozerám sa na hodinky a vidím výšku 4 000. Srdce mi plesá, veľmi sa teším, užívam si každý krok a ťažší nádych. Obzerám sa okolo seba a uvedomujem si prítomný okamih naplno. Vidím vrchol! Posledných pár výškových metrov a sme tam. Je oblačno, ale viditeľnosť je stále dobrá. Pri dokonalej viditeľnosti vraj môžeme z vrcholu vidieť aj Saharu. Pár krokov a sme tam, vrchol je prázdny a čaká len na nás. Sme tam, stojím na vrchole, kamošovi je zle, hneď hádže tyčku. Oslava vrcholu ako vyšitá (haha).


Užívame si nekonečné pohľady, žmúrim na Saharu v diaľke a na kopce Vysokého Atlasu. Vidíme dedinku Imlil, z ktorej sme vyrazili, neďaleký Marakéš a mnoho ďalších krásnych pohľadov.


O chvíľu prichádza na vrchol skupinka asi 10 ľudí s ďalším vodcom. My už balíme a ideme dole. Nevraciame sa rovnakou trasou, ale obchádzame časť kopca pravou stranou. Ide to ako po masle, po chvíli sme na chate, pijeme marocký čaj, dávame si krátkeho šlofíka a pokračujeme dole. Cestou stretávame „nosičov“ – koníky s ich majiteľmi. Nosia turistom na chatu ich veci a niektorí zásobujú chatu. Idylický, ale i smutný pohľad na koníky, ktoré otročia pre pohodlnosť ľudí. To, čo sme nevideli skoro ráno po ceste hore, vidíme teraz.


Krása, dolinou tečie potok, v okolí je zeleň a veľa ďalších nádherných kopcov, ľadopády, sneh na vrcholoch a ticho, ktoré lieči. Zastavujeme sa v osade Sidi Chamarouch vo výške 2 335 m n. m., ktorou vedie turistický chodník. Osviežujeme sa tu čerstvo odšťavenou šťavou z pomarančov. Kúpite tu i rôzne suveníry, coca-colu, fantu či iné nápoje. Po dopití ideme ďalej a do hodinky sme dole.


Je 5 hodín a my už sme na mieste, odkiaľ sme vyrážali. Celkom unavení, ale šťastní chvíľu oddychujeme na ubytku, prezliekame sa a ideme na večeru do dedinky. Papáme Tajin (typické jedlo v Maroku, pripravované v hlinenej miske) a rozplývame sa nad celým dňom i chuťou jedla.

Záverečné zhodnotenie

Celý výlet do Maroka bol zážitok, výstup na Toubkal bol čerešničkou na torte a určite by ste ho pri vašom výlete nemali vynechať ani vy. Keďže je výstup technicky nenáročný, nemáte sa čoho báť, čaká vás príjemná turistika v prostredí afrických hôr, k tomu milí ľudia a šťavy z čerstvého ovocia. Vrchol je prístupný v zime i v lete. V zimných podmienkach je potrebná samozrejme i zimná výstroj. Je to síce Afrika, ale výšku 4 000 m n. m. neoklamete. Neváhajte a objavte dobrodružstvo Vysokého Atlasu aj vy.

Zhrnutie

• Názov: Mt. Toubkal
• Lokalita: Maroko – Vysoký Atlas
• Dĺžka túry: 27 km
• Prevýšenie: 2 300 m
• Vhodné pre deti: nie
• Sezóna: celoročne
• Potrebný sprievodca: áno
• Mapka/GPX